Stránka venovaná Forgáčovcom

Obec Velčice

                          Velčice

Dejiny Velčíc sú úzko a nadlho spojené s rodom Forgáčovcov. Tento rod získal veľké majetky v mnohých častiach Slovenska, ale najmä v okolí Gýmešského hradu. Zakladateľom Forgáčovcov bol komes Ivanka, ktorý pochádzal z rodu Hunt-Pazán.

Najvýznamnejším predstaviteľom rodu bol Andrej Forgáč (Forgách) (1210 - 1293), ktorý bol kráľovským pokladníkom, strážcom koruny a komorným grófom. Údajne zachránil panovníka Bela IV. pred Tatármi po bitke na rieke Slanej.

Stal sa dôverníkom kráľovskej rodiny - ochraňoval princa Štefana na hrade Zniev, vychovával princa Bela a roku 1275 strážil kráľovnú Alžbetu internovanú na hrade Zniev. Za zásluhy získal roku 1250 panstvo Gýmeš (Jelenec), v ktorom vystavil hrad, a množstvo majetkov. V tom čase ešte Velčice nepatrili Gýmešskému hradu. Jeho majetkom sa stali roku 1386 za hradného pána Blažeja Forgáča (1350 - 1386), ktorý bol tiež krajinským hodnostárom, dôverníkom kráľovskej dcéry, neskoršej kráľovnej Márie. Bol páchateľom atentátu na kráľa Karola II. Neapolského, ktorý zosnovala kráľovná matka spolu s dcérou a palatínom. Za preukázané služby získal haličské panstvo a prevzal bývalé rodové majetky Brodzany a Gýmeš, ku ktorým získal aj štyridsať dedín z Tekovskej, Nitrianskej a Ostrihomskej stolice, medzi nimi aj Velčice. Od roku 1386 mali Forgáčovci vo Velčiciach vlastné samostatné panstvo.

Pravdepodobne s týmito kráľovskými darmi súvisí aj to, že k velčickému panstvu patrila aj vzdialená obec Dechtice z okresu Trnava, z ktorej dávali Velčiciam, resp. velčickému forgáčovskému panstvu, ročne štyridsať metrákov pšenice a také isté množstvo denárov, ako to dokazuje urbár a účty dobrovodského panstva z roku 1394.

V rokoch 1431 - 1432 prenikli na územie západného Slovenska husitské vojská, ktoré ničili územia Žigmunda Luxemburského. Prišli aj do blízkosti Velčíc. V Topoľčanoch mali dva roky svoju trvalú posádku. To, či vydrancovali obec, nevieme, nezachovali sa o tom správy. Ich panstvo netrvalo dlho. Roku 1434 po neúspešnej bitke pri Lipanoch opustili slovenské mestá a hrady. Niektorí historici, napr. Dr. Štefan Rakovský, sa nazdávajú, že časť z nich zostala vo Velčiciach.

Dôkazom sú mená obyvateľov Velčíc - Dekan, Eliáš, Hanzlík, Hudec, Karáč - i niektoré jazykové a nárečové prvky. Nie je to pravdepodobné, mená nie sú typicky české, ale majú cirkevný, starozákonný či remeselnícky pôvod. Podobne aj prvky nárečia skôr súvisia s istou izolovanosťou obce pod horami ako s vplyvom ľudí, ktorí by prípadne z českých husitov vo Velčiciach zostali. V rokoch 1452 a 1453 Velčice dali Forgáčovci do zálohu svojmu kastelánovi Gašparovi Sľažianskemu. V 16. storočí mali Forgáčovci vo Velčiciach rozsiahle vinohrady, ktoré im obrábali miestni poddaní. Roku 1564 bolo v obci osem port - bohatších domov s pozemkom, od ktorých sa platili dane. Velčice však rástli. Roku 1600 tu už bolo 58 zdanených domov. Velčice boli jednou z najväčších obcí Tekovskej župy. V 17. storočí boli v zálohu u rodiny Fánchy a od začiatku 18. storočia patrili k zlatomoravskému panstvu rodu Migazzi.