Stránka venovaná Forgáčovcom

Obec Halič

Erb

Halič                

Halič-Zámok z r. 1612; Rímsko-katolícky kostol z r. 1835
Zámok z r. 1612; Rímsko-katolícky kostol z r. 1835
 
Obec Halič leží na juhu Banskobystrického kraja v nadmorskej výške 267 m, vzdialená od okresného mesta Lučenec 7 km. Od roku 1765 získala mestské privilégiá a od roku 1922 bola okresným sídlom. V súčasnosti má 1700 obyvateľov.
V roku 1999 si obec pripomenula 700. výročie prvej písomnej zmienky.
 
Dominantou obce je zámok z roku 1612 na osamelom zalesnenom kopci. Pohľad na zámok je ako vystrihnutý z rozprávky a výhľad z okien zámku je veľkolepý možno vidieť 15 okolitých dedín a pri dobrej viditeľnosti i niektoré končiare Vysokých Tatier. Zámocký lesopark má rozlohu 13 ha aj s umelým jazerom. V súčasnosti je zámok majetkom štátu a je určený na odpredaj.
V roku 1767 založil gróf Ján Forgáč prvú textilnú manufaktúru v bývalom Uhorsku. V roku 1932 dali do prevádzky parný stroj (prvý v Strednej Európe).
Z historických stavieb sa zachovala budova bývalého kráľovského soľného úradu postavený v barokovo-klasicistickom slohu z konca 18.storočia. V budove je zriadený depozitár Novohradského múzea v Lučenci.
Kultúrnu pamiatku predstavuje ešte budova bývalej hornej textilnej továrne zo začiatku 19.storočia (vlastník štát - určená na odpredaj), rímsko-katolícky kostol z roku 1835 a budova židovskej synagógy.
Obec Halič má vybudovanú vodovodnú sieť, plynovod, časť kanalizácie aj s ČOV, elektrické rozvody, telefónne rozvody (zemou) a asfaltové miestne komunikácie.
 
Halič-Rybník
Rybník
 
Obec je sídlom 22.tr. ZŠ, MŠ, dvojobvodného zdravotného strediska, lekárne, pekárne, obchodného strediska. Vybudovaná je požiarna zbrojnica a dom smútku. V obci pôsobí viacero podnikateľov, ktorých činnosť je zameraná na rem. výrobu ako umelecký kováč, výroba kancelárskeho nábytku, drevovýroba stavebného materiálu, autodielne apod.
V záujme dobrého kontaktu s občanmi obce, obecné zastupiteľstvo vydáva občasník Haličské zvesti. Doručuje sa do každej domácnosti zadarmo. Tento tlačový orgán vychádza 3-4 krát do roka v náklade 650 exemplárov. V súčasnosti vychádza už siedmy ročník.
Začiatkom roku 2000 obecné zastupiteľstvo bude schvaľovať návrh územného plánu obce, čím budú vytvorené predpoklady pre ďalší rozvoj obce.
Stručná história Haličského zámku
 
Prvú písomnú zmienku o zámku v Haliči máme z roku 1450. Vtedy už na osamelom kopci musel stáť hrad, keďže prvú písomnú zmienku o obci Holuch - Halič ako podhradí máme z roku 1299.
Hrad postavil bez kráľovského povolenia magister Tomáš z Lučenca. V rokoch 1450-51 bol v rukách Jiskrovcov, neskôr patril Jánovi Hunyadymu. V roku 1462 bol majetkom kráľa Mateja Korvína. V prvej polovici 16. storočia bol majiteľom Štefan Lučenský (Losonczy) z Lučenca.
Hrad bol obnovený bez kráľovského povolenia, preto bol v r. 1544 znovu zbúraný.
Panstvo po smrti Štefana Lučenského zdedila jeho dcéra Anna, ktorá sa vydala za Žigmunda Forgáča (Forgácha). Forgáčovci boli jedným z najstarších uhorských šľachtických rodov. Svoj pôvod odvodzovali od veľkomoravského rodu Poznam, ktorý si na Slovensku zachoval pozície aj po začlenení do Uhorského kráľovstva. Haličský zámok bol ich vlastníctvom až do roku 1945. Na tradične opevnenom a strategickom mieste postavil v roku 1612 župan Žigmund Forgáč, ktorý bol majiteľom panstva od roku 1598, zámok.
V roku 1612 bol dôkladne opravený a na pôdoryse pretiahnutého nepravidelného šesťuholníka vznikla poschodová budova so šiestimi nárožnými baštami, zabezpečená priekopou a nasypanými valmi. Krídla pretiahnutého šesťuholníka sa obracali do dvora hladkými stenami, ktoré mali medzi oknami a vstupmi nástenné maľby s nadživotnými postavami rímskych cisárov a uhorských kráľov.
 
Koncom 17. storočia sa usiloval zámok dobyť Imrich Tokoly, nepodarilo sa. V roku 1678, keď bol majiteľom panstva Adam Forgáč, zámok obiehali Turci. Obrancovia odrazili útok aj v roku 1703. O 6 rokov neskôr sa zámku zmocnil František II. Rákoczi.
Veliteľ cisárskeho vojska generál Heister dal zámok podpáliť. Zhorela len strecha a časť vnútorného zariadenia. Forgáčovci ho dali v roku 1762 renovovať. Veľkolepú prestavbu si vynútila potreba reprezentačného sídla. Prácami bol poverený vtedajší známy staviteľ Rakúšan Andre Meyerhoffer, známy ako staviteľ niektorých palácov v Bratislave.
Okrem množstva miestností so zaujímavými stropmi je najvzácnejšia rytierska, alebo župná sieň, v ktorej sa uskutočňovali v 18. a 19. storočí zasadnutia 42 župných úradov Uhorska.
Zámok bol niekoľkokrát opravovaný.
Cez druhú svetovú vojnu poškodený a v rokoch 1955-63 obnovený a od r. 1965 do roku 1993 využitý pre účely Ústavu sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež v Haliči.
Od roku 1993 je zámok nevyužitý a s priľahlým lesoparkom určený na odpredaj.
Vlastníkom zámku je SR, MPSV a rodiny.