Stránka venovaná Forgáčovcom

Ľavobočkovia

Sudkyni levického okresného súdu hrozí trestné stíhanie. Podľa prokurátora zatajila rozhodnutie o určení otcovstva nebohého GRÓFA FORGÁČA, na základe ktorého mohli domnelí príbuzní získať v reštitúcii miliardový majetok.


Po Karolovi Forgáčovi zostali v Jelenci pod Zoborom len spomienky, kúria dnes patrí obci a lesy štátu.
8/2007
Sudkyni levického okresného súdu hrozí trestné stíhanie. Podľa prokurátora zatajila rozhodnutie o určení otcovstva nebohého GRÓFA FORGÁČA, na základe ktorého mohli domnelí príbuzní získať v reštitúcii miliardový majetok.

Na Slovensku sa znenazdajky vynorili ľavobočkovia bohatých nebohých šľachticov! Gróf Forgáč i Károlyi sa dnes musia v hrobe obracať, keď vidia, ako ľahko sa u nás možno dostať k majetku, a ešte pri tom pomáha, vedome či nevedome, slovenská justícia. Miliardový reštitučný podvod však aktérom nevyšiel, a niekto sa zaň bude zodpovedať. Prvou hlavou, ktorá v tomto prípade padla, je hlava sudkyne Evy Koczánovej z OS v Leviciach. Prokurátor už požiadal Ústavný súd o povolenie začať proti nej trestné stíhanie za podozrenie, že zámerne zmanipulovala súdny spis. Práve to, že zatajila existenciu rozhodnutia, ktorým priznala otcovstvo nebohého grófa Forgáča mŕtvemu Zerafínovi Pečimúthovi a v spise ho nahradila rozhodnutím o zamietnutí určenia otcovstva, malo dopomôcť domnelým príbuzným získať v reštitúcii miliardový majetok! Spletitý prípad a navonok chaotický príbeh sa začal odvíjať ešte roku 2004, keď Milena Tvrdoňová zo Šurian údajne požiadala Okresný súd v Leviciach, aby určil otcovstvo nebohého grófa Ľudovíta Károlyiho jej mŕtvemu manželovi Rudolfovi.

Vybavovaním celej agendy splnomocnila Mareka Sýkoru, ktorý do konca spomínaného roku pracoval v Štátnych lesoch v Palárikove. Spomenúť rok 2004 je veľmi dôležité, pretože to bol posledný rok, v ktorom sa dali uplatniť zákonné reštitúcie. Marek Sýkora zo Štátnych lesov odišiel, založil si vlastnú firmu a začal konať. „Bolo to celkom jednoduché,“ začal svoje rozprávanie Marek Sýkora. „Dedičia si jednoducho chceli uplatniť reštitúcie, no najskôr museli získať právoplatný rozsudok o tom, že sú grófskymi potomkami. Tak si podali žiadosť o určenie otcovstva na súd v Leviciach, ja som o to nežiadal. Vkročil som do toho až s tým, že to celé povybavujem. Samozrejme, za odmenu. Poznal som sa s doktorkou Hilvertovou z Levíc a tá povedala, že ak má Tvrdoňová všetky potrebné doklady na určenie otcovstva, tak ju bude zastupovať. Čo je na tom čudné?“ čuduje sa pán Sýkora. „Bol som splnomocnený vybavovať reštitúciu. O určenie otcovstva požiadala pani Tvrdoňová, ja som jej len pomáhal dodať na súd dokumenty, ktorými by sa to otcovstvo dalo určiť! A tie mi dala sama Tvrdoňová, kto iný? Potom som behal po archívoch, hľadal som rôzne doklady, svedkov. To, že nebohý Rudolf Tvrdoň je syn grófa Károlyiho, sa jeho žena dozvedela priamo od neho pred smrťou. Poviem vám, bolo náročné hľadať všetky dokumenty a dokonca nájsť žijúceho kočiša Ernesta Kľučku, ktorý poskytol súdu priame svedectvo! To viete, štát vedel ľuďom pobrať majetky, len im ich nechce dobrovoľne vrátiť,“ vysvetľuje nám. Zároveň prezradí, že keď sa o jeho iniciatíve dozvedel známy, poprosil ho, či by mu nepomohol s vybavovaním reštitúcie aj pre príbuzných istého Zerafína Pečimútha, ktorý zas mal byť synom grófa Forgáča. „Jasné, prečo by som mu nepomohol,“ pokračuje Marek Sýkora. „Lenže Pečimúth bol už mŕtvy, preto aj tu najskôr jeho žena musela požiadať o určenie otcovstva. Prečo práve na levickom súde, keď je tiež zo Šurian, to neviem. Rovnako ani to, prečo obe ženy zmenili adresy a nasťahovali sa nakoniec do Levíc.“ Marek Sýkora sa teda dal do vybavovania. Prvé, čo obom vdovám ponúkol, boli právne služby známej levickej advokátky Beáty Hilvertovej.

Určenie otcovstva

Na levickom okresnom súde sudkyňa otcovstvo mŕtvemu Rudolfovi Tvrdoňovi začiatkom roka 2005 právoplatne priznala. Sudkyni na určenie otcovstva postačilo, že „manželka, teda navrhovateľka, má poznatky o tom, že Rudolf Tvrdoň bol počatý z intímneho vzťahu nebohého grófa Károlyiho a Tvrdoňovej nebohej matky Márie. Dôkazom tejto skutočnosti je čestné vyhlásenie Ernesta Kľučku z októbra 2004, ktorý mal v inkriminovanom čase pracovať v službách grófa ako kočiš.“ Tento svedok na upresnenie ešte dodal, že gróf sa citovo priblížil k matke Rudolfa Tvrdoňa a že medzi nimi došlo k intímnemu vzťahu v čase, keď bol manžel Tvrdoňovej matky na vojne... Žiaľ, tu sa svedectvo končí, kočiš mohol upresniť, či gróf s nebohou Máriou aspoň súložili. Na spomienky a službu u grófa sme sa chceli opýtať aj samotného Ernesta Kľučku, no akoby sa po ňom zem zľahla. Sudkyňa na základe tohto usúdila, že Ľudovít Károlyi je naozaj otcom Rudolfa Tvrdoňa zo Šurian. Právny názor je právny názor. Zaň sudcu nikto nepotrestá.

Mŕtvy mŕtvemu

Čo čert nechcel, a pravdepodobne s tým nikto nepočítal, je fakt, že sa o svojom objavenom príbuznom dozvedel skutočný potomok grófa Ľudovíta Károlyiho, József, momentálne pôsobiaci v Ženeve. Ten zo zákona nemal nárok na reštitúciu svojich slovenských pozemkov, preto bol rád, že sa o ne starajú Štátne lesy. Gróf József Károlyi sa narodil v roku 1942 v Budapešti a na Slovensku, v Palárikove, prežil prvé dva roky svojho detstva. Žije vo Viedni a je predstaviteľom významnej americkej firmy na výrobu stavebných strojov, ktorá má vo Švajčiarsku svoju obchodnú pobočku s pôsobnosťou pre strednú Európu. Je vnukom grófa Ľudovíta Károlyiho, posledného vlastníka pôvodne barokového palárikovského kaštieľa. Károlyiovská rodina ho postavila v roku 1690 v barokovom slohu, v roku 1840 ho prestavali v novoklasicistickom štýle. Károlyiovci v roku 1945 emigrovali do Nemecka, neskoršie sa usídlili v Rakúsku. Vnuk grófa Károlyiho okamžite podal na Generálnu prokuratúru podnet na mimoriadne dovolanie proti spomínanému rozsudku a Najvyšší súd vzápätí rozsudok o určení otcovstva zrušil. Včas, lebo príslušný pozemkový úrad už totiž začal vydávanie pôdy a lesov pripravovať. Prípad vtedy upútal pozornosť špeciálnej prokuratúry. Po skúmaní, ktoré pozemkové úrady boli pripravené vydávať pozemky údajným potomkom, prokurátor objavil na nitrianskom pozemkovom úrade spis týkajúci sa reštitúcie 1 400 hektárov lesov v katastri obce Jelenec pri Nitre. S úžasom zistil, že je k spisu priložený rozsudok, podľa ktorého existuje aj potomok grófa Forgáča, o otcovstve ktorého kladne rozhodla sudkyňa Eva Koczánová, aká náhoda, znova v januári 2005! Iste netreba pripomenúť, že jej pri rozhodovaní opäť postačilo čestné vyhlásenie panského kočiša Alexandra Rozkopala, ktorého nevie nájsť ani polícia! Nebohý gróf Karol Forgáč tak po rokoch objavil strateného a, žiaľ, tiež mŕtveho, syna Zerafína Pečimútha. Prokurátor začal okamžite konať. Požiadal levický súd o odovzdanie spisu týkajúceho sa určenia otcovstva a všimol si zvláštnu skutočnosť. Zo súdneho spisu záhadne zmizol rozsudok o priznaní otcovstva a nahradilo ho zamietnutie podania. Prokurátor si našťastie tieto nezrovnalosti všimol včas. Ak by ich totiž prehliadol, na základe rozsudku, ktorý síce zo súdneho spisu zmizol, ale dostal sa k účastníkom konania, by Pečimúthovci dnes vlastnili minimálne celý Jelenec... A s nimi ten, kto tento obrovský podfuk vymyslel. Okrem týchto dvoch prípadov určila levická sudkyňa otcovstvo aj po šľachticoch Huszárovi a Vilcsekovi, ich potomkom už Pozemkový úrad v Leviciach vyhovel. Vydal im asi 70 hektárov pôdy, proti reštitúciám podal prokurátor protest. Aký bude jeho výsledok, nevedno. V každom prípade má už celú kauzu pod palcom okrem Úradu špeciálneho prokurátora aj Úrad boja proti korupcii.

Zneužití?

Kto celý podvod vymyslel a kto stojí v jeho pozadí, si môžeme len domýšľať. Isté je, že vo všetkých prípadoch existuje rovnaký scenár, v ktorom má každý presne určenú úlohu a tú musí hrať do konca. Nie je vylúčené, že si tento „kšeft“ niekto objednal a všetci spomínaní sú v prípade len drobnými štatistami. Napokon, nepriamo to potvrdila aj advokátka Beáta Hilvertová. „Pani Tvrdoňovú som nikdy nevidela,“ prekvapila nás, hoci ju na súde zastupovala. „Všetko som riešila s pánom Sýkorom, ktorého Tvrdoňová riadne splnomocnila. Ona aj pani Pečimúthová dobre vedeli, o čo ide. Povezdme si úprimne, že to boli obrovské peniaze, a každá mala niečo dostať. Preto do tejto hry vstúpili. Pani Pečimúthová vystupuje teraz aj v ďalšej akcii, kde sa predávajú obrovské pozemky. Viete, ony dve splnomocnili Sýkoru na vybavovanie formalít, takže prostredníctvom neho ma splnomocnili na zastupovanie pred súdom. V oboch prípadoch som rokovala len s pánom Sýkorom a Berkym, s bývalými lesníkmi. A prečo sa to zviezlo napokon na sudkyňu? Podľa mňa jej ten spis niekto zmanipuloval zámerne,“ myslí si. Azda preto, aby celý podvod vyšiel najavo? Ktovie... Oči na plač zostali aj Milene Tvrdoňovej, ktorú sme síce nenašli na levickej adrese, kam sa mala dočasne presťahovať, ale doma v Šuranoch. „Ach, ja už vážne neviem, čo si mám o tom myslieť. Nikdy som o žiadne určenie otcovstva nežiadala, takú hlúposť, že by bol môj nebohý manžel grófskym synom, by som si ani nevymyslela. Sýkoru poznám, býva neďaleko, ale nikdy som ho ničím nesplnomocnila, ani som nebola na žiadnom súde, ba dokonca ani tú advokátku, ktorú spomínate, nepoznám! Môj nebohý manžel má ešte dvoch dospelých synov z prvého manželstva, tých sa opýtajte, o čo vlastne ide. Ja viem len to, že Sýkora behal za manželovou sestrou, aby podpísala nejaké papiere, ale tá to odmietla. Božemôj, veď za toto môžem ísť do basy,“ zhrozila sa pani Tvrdoňová. „Ja neklamem, veď toto isté som povedala aj na polícii... Neviem, či s tým niečo spravili a zistili, kto za mňa tie papiere podpísal. Som obyčajná žena, bývalá učiteľka, s týmto nemám nič spoločné.“

Navždy Forgáčove

Hlava sudkyne Evy Koczánovej je prvá, ktorá v tejto kauze padla, hrozí jej trestné stíhanie, ktoré má povoliť Ústavný súd. Pani sudkyňa je nešťastná, tvrdí, že žiadny rozsudok o otcovstve grófa Forgáča, ktorý zo spisu záhadne zmizol, nevydala. Domnieva sa, že ju chce niekto zámerne zdiskreditovať a zničiť jej povesť. „Tuším, kto za tým všetkým je, hovoriť však o tom budem až po rozhodnutí Ústavného súdu,“ naznačila nám. Ostatní aktéri tvrdia, že o žiadnom podvode nevedia a určite žiadny nepripravovali. „Pozrite, keby sudkyňa otcovstvo nepriznala, nič sa nedeje, odvolali by sme sa a doniesli nové dôkazy,“ hovorí Marek Sýkora. „Sám som videl, že s tými rozsudkami nie je niečo v poriadku, hoci boli v náš prospech. Známy advokát ma upozornil na to, že sudkyňa porušila zákon o rodine, v rozsudkoch je to očividné. Ale to je jej problém. Nie je to podvod, inak by som už bol dávno za mrežami. Určite som jej peniaze za kladné určenie otcovstva nikdy nedal,“ ukončí rozhovor. „Či dala pani advokátka? To sa spýtajte jej,“ neodpovie na otázku. Posledný z rodu Forgáčovcov dožil v Jelenci neďaleko Nitry, zomrel 22. marca 1911. Karol Forgáč bol čudák a milovník žien, o jeho povestnom červenom salóniku sa zachovalo veľa historiek a spomienok. Nikdy sa neoženil, ostal starým mládencom. Po jeho smrti o majetok prejavilo záujem až 43 žien z Jelenca, ktoré vraj porodili grófovi potomka, ktorých však Karol Forgáč nikdy za svojich neuznal. Karol Forgáč vydedil svoju neter i nepravého synovca, nenechal nikomu nič. „Otázkou teda zostáva, komu budú patriť moje statky. Nuž: zaživa som sa o ne nestaral. A prečo by som sa mal o ne starať po smrti,“ vybabral so všetkými...